Dlhý, náročný ale nádherný čas 
ÚPLNE MA DOJALO JEDNO STRETNUTIE A CHCEM SA OŇ PODELIŤ
Matej nemá veľa kamarátov, ktorí by ho tak ozajsky vnímali, prijímali, chápali a aj sa z toho úprimne tešili.
Má nás, rodinu, súrodencov. Áno.
Ale mnohí ho prehliadaju, nehovoriac o detských kamošoch. Veď je s ním ťažké komunikovať, tak sa toho možno aj bojíme. Nevadí.
Stretli sme raz ale jedného človeka a to stretnutie bolo fakt výnimočné. Akoby sme sa poznali 100 rokov. A toto prepojenie nebolo len medzi nami, rodičmi, zdravými, chápajúcimi, komunikujúcimi.
Toto prepojenie sa odrazilo aj na Matejovi, lebo
sa zrazu cítil stredobodom pozornosti
bol zapojený do komunikácie
rozhovor pretrvával a umožnil mu odpovedať
mu dal pocítiť, aký je výnimočný a dôležitý
Ten človek vie, aké je to mať niekoho v bdelej kóme a vie, že ten človek vníma, cíti a potrebuje, aby sme ho tak brali a dali mu tiež priestor vyjadriť svoj názor.
Ten človek vie, lebo prežil stratu a naďalej rozdáva nádej.
Je to výnimočný človek tak pre nás ako aj pre Mateja.
Ďakujeme