* – názov OZ je odvodený z pesničky, ktorú Matejko rád spieval:
„Ešte krok, jeden krok, vieru daj pre jeden krok… „
…bol to deň ako každý iný, alebo aspoň tak vyzeral, že bude. Predsa bol iný. Bola to Biela Sobota (pre tých, čo nevedia – veriaci oslavujú vzmŕtvychstanie Ježiša Krista) a my sme sa tiež pripravovali na tento deň. Snažili sme sa ho prežiť v pohode, radosti aj pokoji. Plánovali sme kto pôjde na večernú sv. omšu kvôli deťom, uvarili sme si spoločne obed. Po obede sme boli v susednej dedine pozrieť futbal s mojimi dvomi chlapcami (Timko a Matej) a Matej si tento deň užíval plným priehrštím. Každému sa zdravil, behal po ihrisku pred futbalom, sledoval futbalistov, bol na preliezkach a hlavne sa veľa usmieval.
Ja otec Viktor som s ním môžem povedať prežil ten najkrajší deň od jeho narodenia. Proste obaja sme mali radosť z toho, že sme spolu a vtedy som ešte ani netušil čo nás o pár hodín čaká, nikto z nás to netušil.
Vrátili sme sa večer okolo piatej domov, preobliekli sme sa, šli navštíviť Boží hrob – celá naša 6–členná família. Vrátili sme sa domov a do večernej sv. omše o 19–tej ostávalo niečo viac ako jeden a pol hodiny.
Potom to už nabralo obrátky, zrazu som počul ako mamka Stanka kričí : „Matejko, Matejko kde si… „ – to, čo nasledovalo nejdem rozpisovať dopodrobna, je to moc citlivé a veríme že to pochopíte.
Čas bežal rýchlo a stalo sa toho veľa, človek konal ako vo sne, nemohli sme uveriť, že nevieme nájsť Matejka. Stále sme verili, že sa iba niekde schoval…
Sused Štefan ho našiel skôr ako my. Keď nás videl, prišiel k nám a keď sa dozvedel, že hľadáme Matejka, zbledol, sadol do auta a šiel na miesto kde ho to ťahalo. Tam ho našiel bezvládneho v závlahovom kanáli plného vody a poskytol mu prvú pomoc a spolu s budúcou maminkou, ktorá bola v deviatom mesiaci a jej manželom, ktorých stopol na ceste privolali záchranárov a pokračovali v oživovaní kým neprišli záchranári.
Je ťažké napísať to celé do pár riadkov – to je cez 5 hodín udalostí len zo Soboty od toho okamihu, čo sa Matej „stratil“ až po náš návrat z „ÁRA“, a potom každý ďalší deň až dodnes. Dnes 23.07.2017 je to už 100 dní, čo náš synček je v kóme. Koľko ešte bude v tomto stave nevieme, čo však vieme, že musíme bojovať za neho, každý deň mu ukazovať našu lásku a neprestávať s rehabilitáciami, aby sme ho držali fit ako je to len možné a tak jeho telo pripravili na deň keď sa zobudí.
Práve preto sme sa rozhodli založiť Občianske Združenie Ešte krok*, ktorého cieľ je spomenutý už na hlavnej stránke a veríme, že aj s Vašou pomocou to dokážeme.
Všetkým čo chcete pomôcť budeme vďační a vyprosujeme hojnej milosti od nášho Pána.
Rodina VS TEAM.