Vo februárovom čísle Mama a ja vyšiel článok o našom synovi Matejovi. Osem rokov žije po nehode v bdelej kóme. Tento text nie je o hrdinstve, ale o realite. O tom, čo všetko sa rodina musí naučiť sama, keď systém zlyhá – v zdravotnej, sociálnej aj ľudskej podpore.
Píšem o každodennej starostlivosti, o únave, ale aj o sile rodín, ktoré sa navzájom počúvajú, zdieľajú skúsenosti a informácie, lebo často nemajú inú možnosť. O tom, že dôstojný a naplnený život nie je podmienený diagnózou.
Matej cestuje, spoznáva nové krajiny, chute, výstavy, múzeá aj kino. Žije – inak, ale naplno. Často nás viac než samotná diagnóza zraňuje systém a pohľady spoločnosti. Napriek tomu verím, že zmysel má hovoriť nahlas.
Ak náš príbeh pomôže niekomu cítiť sa menej sám, dodá odvahu alebo nádej, potom splnil svoj účel. Ďakujem, že čítate a že ste s nami. 🤍
„Netreba byť stále silný. Stačí vydržať dnes. Práve ten dnešok sa ráta, pretože nikto z nás nevie, čo príde zajtra. Ak dokážeme aj v situáciách, ktoré si nevyberáme, zostať ľuďmi a kráčať s láskou, každý náš krok má obrovský význam. Mne osobne dáva najväčšiu silu viera, vďaka nej môžem rásť vo vytrvalosti a láske. Ak náš príbeh niekoho povzbudí, splnil svoj účel.“ Stanka Chovančáková, mama Mateja, ktorý je už od dvoch rokov v bdelej kóme.
