Toto sú slová Matejkovho Ocka, reakcia na tragédiu na Liptove, kedy beznádej sa žiaľ často snúbi s katastrofou.
„Nedavno som povolil a súhlasil som so psikom po ktorom tuzila dcéra.taky mensi.chodi s nami na prechadzky.boli sme na zobore…viete koľko ľudia keď videli Buddyho .zrazu začali jej ten je krasnucky a no pod sem milacik…ale ani jeden nepovedal Matkovi slovo.neprihovoril sa mu.neopytal sa nas ci nepotrebujeme pomôcť tlacit kociar hore…nic…až si človek da otázku akú hodnotu mas Matko (Chlapec v kome) nas…
verím ze si ľudia uvedomia hodnotu života…inak Boh nas ochraňuj od zleho prosím.“
Otvorená otázka:
Ako by som dnes mohol urobiť aspoň jeden ústretový krok k niekomu, koho nemám veľmi v láske, kto žije izolovane a potrebuje pomoc?
